Asi pred 11. rokmi nám rodina z BA doniesla ich Amigu 500, ktorú vymenili za niečo novšie a nechceli ju vyhodiť. Jej príchod bol u nás veľkou oslavou dovtedy sme doma PC a ni inú konzolu nemali. No radosť ma prešla pri pohľade spolužiakov zo základky, ktorý v tom čase už frčali na pentiách a strašne sa smiali lebo také niečo nikdy v živote nevideli.

Vtedy som sa ešte o svet počítačov vôbec nezaujímal a tak sme pri Amige so sestrou strávili hodiny hrania, gamesiek, ktoré sme považovali za niečo neskutočné.

No o dva roky neskôr otec doniesol domov "niečo na učenie" ako on nazval Pentium 75 Mhz, na ktorý sa mi viažu nepekné spomienky plné pádov systému, nekonečného reštartovania a mrznutia hier. Ale bol to súčasne aj prvý kontakt s OS Windows vo ver. 98. a prvé zoznámenie s Office už ani neviem aká verzia.

Ako plynul čas začal som sa počítačmi zaoberať čoraz viac aj keď dodnes je to len moje hobby... Ďalej som mal Pentium asi II 300 Mhz a momentálne Athlon 3000+ a NB Celeron M 1,4 Ghz.

Amigu sme darovali na niekoľko rokov sestrenici, ktorá mi ju prednedávnom doniesla, pretože jej zavadzala v skrini.

Aj po rokoch som si zase spomenul na chvíle radosti, ktoré nám priniesla a hneď som sa ju pokusil oživiť ale narazil som na niekoľko problémov, ktoré tu nebudem rozpisovať.

Podstatné je že aj v dnešnej dobe HI-SPEED počítačov je to pre mňa hracia konzola, ktorá si určite zaslúži miesto v izbe i srdci. (trocha poézie na koniec