Ahojte,
Dovoľte aby som v predstavil, kedže som sem na fórum vletel priamo do sekcie bazár a bezočivo ako sa u nás hovorí "ako sedlák z dediny na návšteve mesta" a napísal môj prvý príspevok "kúpim amigu". Mám 36 rokov, pochádzam vraj z najväčšej dediny (inak na pomenovanie sedlák som hrdý)na Slovensku zvanej Tvrdošovce. Mám takú menšiu rodinu pozostávajúcu z 3 detí a pani domácej.
Prvýkrát som sa s počítačom stretol, tak ako vtedy každý, na základnej škole na hodinách informatiky. Keď som do učebni vstúpil prvé čo ma privítalo boli žiariace miniTV tesla resp. merkúr, pri nich veľké tesla magneťáky a pred mini veľké sivé čudo menom PMD. To boli moje prvý kontakt s Basicom.
Odstupom času sa v učebni objavil PC-XT a prvé hry ako Alley cat a podobne. To bolo niečo pre mňa. Povedal som si, to by bola paráda mať také niečo doma. A vymyslel som plán ako primäť rodičov kúpim mi niečo také. sluboval som horydoly ako len deti vedia ak niečo veľmi chcú. Avšak rodičia boli neoblomní. Tak mi nezostávalo nič iné len po triedach zisťovať, či niekto také niečo nemá doma. Samozrejme bez úspechu nakoľko nie každý si to v tej dobe mohol dovoliť. Ale nakoniec som narazil na jedno chlapčisko čo tvrdil, že má niečo podobné ale nie presne to isté. Tak som sa s ním dohodol, že po vyučovaní pôdeme k nemu domov a ten zázrak mi ukáže. Keď sme k nemu prišli, zavládlo sklamanie. Namiesto krabice a monitora položeného na ňom som uvidel len čb TV a pred ním rozloženú svetlosivú klávesnicu s nápisom Didaktik M a vedľa položený mono magneťák, ktorý mal na reproduktore položený neviemktorú časť Leninových spisov. Chalanisko zbadal, že som sa tváril divne. Nahol sa k TV, zapol ho a potom zapojil do zástrčky aj trafo počítača. Obrazovka sa rozviestila a zjavil sa na nej nápis " 1991 Didaktik M Basic". Zohol ku klávesnici a stlačil na klavesnici písmeno J a potom súčasne gombík s červeným nápisom Symbol shift a dvakrát za sebou klávesu P a celé to ukončil slačením klávesy enter. Potom sa ku mne otočil a povedal:"teraz sa nezlakni". Ja som sa na neho nechápavo pozrel. On sa iba usmial a stlačil play na magneťáku. Z ničoho nič sa miestosť rozozvučal príšerným zavýjaním magneťáku. Po chvíľke, ktorá pre mňa trvala snáď večnosť (a to ukrutné zavýjanie k tomu) sa na obrazovke zjavil obrázok so strielajúcim kozmonautom v skafandry a nad ním nápis EXOLON. Nedočkavo som sa k môjmu spoločníkovy otočil a spýtal som sa ho či už môžem hrať ale on ma samozrejme nepočul kvôli tomu hučaniu magneťáku. Tak som sa k nemu naklonil bližšie a zakričal mu svoju otázku do ucha. On len zavrtel hlavou. Po istej chvíli magneťák zrazu stíchol a počítača zazneli prvé tóny úvodnej hudby z hry a na obrazovke sa zjavilo úvodné menu hry. Chlapčisko otvoril zásuvku od skrinky spod televízor a vybral sivú páčku s dvoma červenými gombímky a čiernym káblom, ktorého koniec zasunul do zadu klávesnice. Stlačil na klávesnici číslo 5,potom číslo 1 a predstavenie začalo. Skončili sme hádam večer o pol desiatej. Chtiac-nechtiac som sa pobral domov, nakoľko už naši doma iste vyhlásili celoštátne pátranie. Bol som z toho celý očarený a celú cestu domov som snoval plány ako mať niečo také doma. A takto to pokračovalo skoro každý deň po vyučovaní. A z nás dvoch sa stali najlepší kamaráti.
Toľko v skratke moje začiatky. Keďže je už dosť hodín a zajtra práca, pokračovanie zajtra.